V máji – vie to mladá cháska – v celom svete kvitne
láska. Je tu máj. Tento mesiac patrí všetkým zaľúbeným. Májové slávnosti
sú plné tradičných zvykov. Máj, obdobie lásky a zrodu nového života. V
priebehu tohto mesiaca sa v ľudovom zvykosloví stretávame s úkonmi a
predstavami, ktoré sa viažu už k letnému obdobiu. Ak prvý májový týždeň
pršalo, dážď bol predzvesťou bohatej úrody. Prvomájovú rosu považovali
na celom Slovensku za účinný liek a za preventívny prostriedok proti
bolestiam (ľudia si ňou umývali oči, natierali lišaje a pod.). Na
strednom Slovensku sa dievčatá postavili na dážď a tri razy odriekali:
Dážď, dážď, májový dážď,
budú mi od teba vlasy rásť.
Zvyky –
strom sa vo zvykoch označuje slovom máj Všetko živé, čo prišlo na svet v
máji, malo sa zdarne vyvíjať. Mláďatá zvierat – mačiatka, jahňatá,
húsatá - mali byť na chov najvhodnejšie. Deti narodené v tomto mesiaci
majú byť šťastné, no pretože sú stromy obsypané bielymi kvetmi, ľudia
narodení v máji začnú skoro šedivieť. Je zaujímavé, že pre uzatváranie
sobášov bol máj považovaný za najmenej vhodný mesiac z celého roka. Od
mája do júla sa častejšie opakovali zvyky, ktorých základným prvkom boli
mladé prúty, konáre alebo aj stromy. Májová zeleň najlepšie vyjadrovala
želanie poľnohospodárov týkajúce sa sily a dobrého rastu všetkého
rastlinstva. Preto zvyky, pri ktorých mali rozhodujúcu úlohu rastliny,
dostali názov májenie. Strom sa vo zvykoch všeobecne označuje slovom
máj. Máj je vysoký listnatý alebo ihličnatý strom s kmeňom očisteným od
kôry, s korunou bez ozdôb alebo ozdobenou stuhami či
šatkami.
Májová zeleň, ako magický prostriedok, vyjadrovala želanie pol’nohospodárov, týkajúce sa sily a dobrého rastu rastlinstva. Zvyky, pri ktorých mali rozhodujúcu úlohu rastliny, nazývali “májenie”. Máje boli známe už v antike. Staroveké národy dávali pred 1. májom na domy a hospodárske budovy stromčeky na ochranu pred zlými duchmi a chorobami. Ak v prvý májový týždeň pršalo, tento dážď bol predzvesťou dobrej, bohatej úrody. Májový dážd’ a chladnejšie počasie vítali všetci pol’nohospodári na základe skúseností vyjadrených porekadlom “Studený máj - v stodole raj”.
šatkami.
Májová zeleň, ako magický prostriedok, vyjadrovala želanie pol’nohospodárov, týkajúce sa sily a dobrého rastu rastlinstva. Zvyky, pri ktorých mali rozhodujúcu úlohu rastliny, nazývali “májenie”. Máje boli známe už v antike. Staroveké národy dávali pred 1. májom na domy a hospodárske budovy stromčeky na ochranu pred zlými duchmi a chorobami. Ak v prvý májový týždeň pršalo, tento dážď bol predzvesťou dobrej, bohatej úrody. Májový dážd’ a chladnejšie počasie vítali všetci pol’nohospodári na základe skúseností vyjadrených porekadlom “Studený máj - v stodole raj”.
Stavanie májov (alebo májové májenie) bolo známe už v antike
Máj označoval dievča súce na vydaj. Stal sa symbolom vážneho záujmu o dievča. V minulosti ľudia verili, že týmto si zabezpečia zdravie, čistotu a krásu. Stavanie májov patrí azda medzi najromantickejšie tradície, ktoré sa u nás viažu k ročným obdobiam. Už po stáročia sa vybrali mládenci do lesa, aby si tam každý pre svoje milované dievča vyťal najkrajší strom. Stavanie májov bolo známe už v antike. Rimania, Etruskovia a ďalšie staroveké národy dávali pred 1. májom na domy a hospodárske budovy stromčeky na ochranu pred zlými duchmi a chorobami. V stredovekej Európe sa stavali najprv pred kostoly a radnice, od 15. storočia aj pred domy dievčat. Do polovice 16. storočia, keď zaviedli cirkevný sobáš, mal máj podľa obyčajového práva dokonca istý právny význam - bol prísľubom manželstva. V 1. a na začiatku 2. tisícročia sa u európskych národov stavali v predvečer z 30. apríla na 1. mája. Termín, v ktorom sa máje stavali, sa regionálne odlišoval. Niekde to bolo pred 1. májom, inde sa staval po tomto dátume. Kedysi sa stavali máje v noci, ticho a tajne, neskôr hlučne s veselou muzikou. Dnes sa sadí tento symbol života symbolicky uprostred námestia v obci, aby nám pripomenul dávne tradície predkov. Stavanie májov sa časom ustálilo do troch podôb. Staval ho mládenec dievčaťu, o ktoré mal vážny záujem. Ďalej máje stavali mládenci všetkým dievčatám, ktoré dovŕšili podľa miestneho zvyku vek dospelosti, alebo sa máje stavali všetkým dievčatám. Ak však mala dievčina svojho mládenca, jej máj sa odlišoval od ostatných ozdobou. Postavením mája, týmto verejným „vyznaním lásky“, sa mládenec uchádzal o priazeň dievčaťa, alebo potvrdzoval už existujúci vzťah. Toto vyznanie dostávala tá, ktorá mala milého, alebo tá, ktorú si chcel mládenec získať. Preto boli dievčatá týmto pekným ocenením priam posadnuté. Celú noc „za firhančekom“ čakali, či ich milovaný postaví máj. Príde? Nepríde? Veď nech len skúsi neprísť a nepostaviť máj. A tak mládenci okolo polnoci viazali k plotom tie najkrajšie, jarou voňajúce máje. Máj sa stal symbolom vážneho záujmu o dievča a ako symbol lásky bol vystavený celý mesiac. Aby nebolo ľútosti pre ostatné dievčatá či chlapcov, ktorí sa ešte nezaľúbili, stavali mládenci ako
spoločný dar pre všetky slobodné dievčatá máj uprostred dediny. V niektorých obciach obielili všetky kmene až po vrcholec a rozlišujúcim znakom bolo použitie stúh a šatiek v korune stromu. Inde obielený kmeň znamenal individuálny máj. V oblastiach, kde boli zmiešané lesy, sa znakovosť často prejavila v rozdielnom druhu stromov použitých na máje, inokedy vo výške, dokonca aj v počte a podobne. Všade bol iný zvyk, niekde to bola breza, inde zasa borovica, a tú potom chlapec postavil pred dom svojej milovanej. Táto romantická tradícia bola rozšírená po celom Slovensku, často sprevádzaná muzikou, tancom, spevom a pitím. V Liptove mládenci (regrúti) sadia máje na Turíce - na Ducha. Napr. v Štrbe sadili mládenci dievčatám pod okná najčastejšie červený smrek, hrdým dievkam brezy alebo osiky. Neskôr sadili smreky i brezy bez ohl’adudievku išlo. Za sadenie májov dostávali mládenci od dievok košele, zápästky, šatky a pod. Zatiaľ čo vo väčšine obcí Liptova sú turičné - svätodušné sviatky spojené so sadením májov, v obci Važec si okrem sadenia májov uchovali aj starý slovanský zvyk - čistenie a otváranie studničiek, sprevádzané jarným chorovodným tancom “Omilienci”. Máje však boli aj nástrojom spoločenskej kritiky, lebo neobľúbeným ľuďom dávali vyschnutý strom, tzv. suchár. Zvyky stavania májov patria medzi tradičné zvyky na Slovensku. Máje sa pred obytné sídla stavali ako prejav úcty a žičlivosti. Zaujímavú formu malo stavanie májov a naň nadväzujúca zábava v okolí Levoče v medzivojnovom období. Mládenci, ktorí postavili svojim dievčatám máje, chodili v prvé májové popoludnie pred domy, kde bývali dievčatá. Všade, kde bol postavený máj, ich čakalo pohostenie. Muzikanti zahrali do tanca a mládenci vykrútili všetky dievčatá a ženy, ktoré v dome našli. Keď obišli všetky domy, pobrali sa aj s dievčatami na tanečnú zábavu. Premenlivosť niektorých stránok stavania májov je zreteľná aj v 20. storočí. V severnom Gemeri postavili máj každej dievčine, no zatiaľ čo smrek bol individuálnou poctou, breza bola poctou kolektívnou. V mnohých šarišských obciach ešte aj v posledných desaťročiach stavajú chlapci máje. Ak sú príliš malí, otcovia v ich mene prinesú májik pre synovu rovesníčku, hoci aj v kočíku. Táto forma je dôsledkom viacerých zmien. Okrem májov, ktoré podľa staršieho zvyku stáli nielen pred domami divčat, ale aj pred kostolom, pred domom richtára, prípadne učiteľa, mládež ovenčila mosty a rovnako si obyvatelia ozdobili domy lipovými či inými vetvičkami. Dávali ich nad dvere, obloky a pod strechy. Obytné domy tak mali byť chránené pred búrkou, no nechýbalo ani estetické hľadisko.
Májové pranostikyMáj označoval dievča súce na vydaj. Stal sa symbolom vážneho záujmu o dievča. V minulosti ľudia verili, že týmto si zabezpečia zdravie, čistotu a krásu. Stavanie májov patrí azda medzi najromantickejšie tradície, ktoré sa u nás viažu k ročným obdobiam. Už po stáročia sa vybrali mládenci do lesa, aby si tam každý pre svoje milované dievča vyťal najkrajší strom. Stavanie májov bolo známe už v antike. Rimania, Etruskovia a ďalšie staroveké národy dávali pred 1. májom na domy a hospodárske budovy stromčeky na ochranu pred zlými duchmi a chorobami. V stredovekej Európe sa stavali najprv pred kostoly a radnice, od 15. storočia aj pred domy dievčat. Do polovice 16. storočia, keď zaviedli cirkevný sobáš, mal máj podľa obyčajového práva dokonca istý právny význam - bol prísľubom manželstva. V 1. a na začiatku 2. tisícročia sa u európskych národov stavali v predvečer z 30. apríla na 1. mája. Termín, v ktorom sa máje stavali, sa regionálne odlišoval. Niekde to bolo pred 1. májom, inde sa staval po tomto dátume. Kedysi sa stavali máje v noci, ticho a tajne, neskôr hlučne s veselou muzikou. Dnes sa sadí tento symbol života symbolicky uprostred námestia v obci, aby nám pripomenul dávne tradície predkov. Stavanie májov sa časom ustálilo do troch podôb. Staval ho mládenec dievčaťu, o ktoré mal vážny záujem. Ďalej máje stavali mládenci všetkým dievčatám, ktoré dovŕšili podľa miestneho zvyku vek dospelosti, alebo sa máje stavali všetkým dievčatám. Ak však mala dievčina svojho mládenca, jej máj sa odlišoval od ostatných ozdobou. Postavením mája, týmto verejným „vyznaním lásky“, sa mládenec uchádzal o priazeň dievčaťa, alebo potvrdzoval už existujúci vzťah. Toto vyznanie dostávala tá, ktorá mala milého, alebo tá, ktorú si chcel mládenec získať. Preto boli dievčatá týmto pekným ocenením priam posadnuté. Celú noc „za firhančekom“ čakali, či ich milovaný postaví máj. Príde? Nepríde? Veď nech len skúsi neprísť a nepostaviť máj. A tak mládenci okolo polnoci viazali k plotom tie najkrajšie, jarou voňajúce máje. Máj sa stal symbolom vážneho záujmu o dievča a ako symbol lásky bol vystavený celý mesiac. Aby nebolo ľútosti pre ostatné dievčatá či chlapcov, ktorí sa ešte nezaľúbili, stavali mládenci ako
spoločný dar pre všetky slobodné dievčatá máj uprostred dediny. V niektorých obciach obielili všetky kmene až po vrcholec a rozlišujúcim znakom bolo použitie stúh a šatiek v korune stromu. Inde obielený kmeň znamenal individuálny máj. V oblastiach, kde boli zmiešané lesy, sa znakovosť často prejavila v rozdielnom druhu stromov použitých na máje, inokedy vo výške, dokonca aj v počte a podobne. Všade bol iný zvyk, niekde to bola breza, inde zasa borovica, a tú potom chlapec postavil pred dom svojej milovanej. Táto romantická tradícia bola rozšírená po celom Slovensku, často sprevádzaná muzikou, tancom, spevom a pitím. V Liptove mládenci (regrúti) sadia máje na Turíce - na Ducha. Napr. v Štrbe sadili mládenci dievčatám pod okná najčastejšie červený smrek, hrdým dievkam brezy alebo osiky. Neskôr sadili smreky i brezy bez ohl’adudievku išlo. Za sadenie májov dostávali mládenci od dievok košele, zápästky, šatky a pod. Zatiaľ čo vo väčšine obcí Liptova sú turičné - svätodušné sviatky spojené so sadením májov, v obci Važec si okrem sadenia májov uchovali aj starý slovanský zvyk - čistenie a otváranie studničiek, sprevádzané jarným chorovodným tancom “Omilienci”. Máje však boli aj nástrojom spoločenskej kritiky, lebo neobľúbeným ľuďom dávali vyschnutý strom, tzv. suchár. Zvyky stavania májov patria medzi tradičné zvyky na Slovensku. Máje sa pred obytné sídla stavali ako prejav úcty a žičlivosti. Zaujímavú formu malo stavanie májov a naň nadväzujúca zábava v okolí Levoče v medzivojnovom období. Mládenci, ktorí postavili svojim dievčatám máje, chodili v prvé májové popoludnie pred domy, kde bývali dievčatá. Všade, kde bol postavený máj, ich čakalo pohostenie. Muzikanti zahrali do tanca a mládenci vykrútili všetky dievčatá a ženy, ktoré v dome našli. Keď obišli všetky domy, pobrali sa aj s dievčatami na tanečnú zábavu. Premenlivosť niektorých stránok stavania májov je zreteľná aj v 20. storočí. V severnom Gemeri postavili máj každej dievčine, no zatiaľ čo smrek bol individuálnou poctou, breza bola poctou kolektívnou. V mnohých šarišských obciach ešte aj v posledných desaťročiach stavajú chlapci máje. Ak sú príliš malí, otcovia v ich mene prinesú májik pre synovu rovesníčku, hoci aj v kočíku. Táto forma je dôsledkom viacerých zmien. Okrem májov, ktoré podľa staršieho zvyku stáli nielen pred domami divčat, ale aj pred kostolom, pred domom richtára, prípadne učiteľa, mládež ovenčila mosty a rovnako si obyvatelia ozdobili domy lipovými či inými vetvičkami. Dávali ich nad dvere, obloky a pod strechy. Obytné domy tak mali byť chránené pred búrkou, no nechýbalo ani estetické hľadisko.
1. máj A k na prvého mája večer prší, bude celý rok pekne. D ážď na prvého mája - úrodný rok.
4. máj S vätý Florián, úrodu nám chráň. S vätý Florián si ešte môže nasadiť snehový klobúk.
7. máj S tanislav ráňa orechy. A k na Stanislava padá dážď, bude na jeseň prázdny sad.
12. máj Dážď na Pankráca osožný je poliam, ale škodný viniciam. T rojo ľadovo buľi svate, ale často su najvecej prekľate.
13. máj Pred Servácom niet leta, po Serváci niet mrazu.
12. - 14. máj Pankrác, Servác, Bonifác - zamrznutí svätí, Žofia (15.5.) ich potvrdí a Urban (25.5.) uzavrie. N a ľadových svätých mráz všetky kvety spáli. K eď tŕnie kvitne na troch ľadových svätých, obyčajne býva zima a slota.
15. máj Žofia - ľadová žena. Keď prejde zamrznutých kuchárka, sadieva sa paprika. Svätá Žofia
stromy rozvíja. Dážď sv. Žofie slivky veľmi ubije. Žofia pole často zalieva. Žofia víno vypíja a dobré ľany dáva. (Jarné mráziky ohrozujú vinice).
19. máj D o Petra neni tepla, po Petre už je po teple. 23. máj K eď sa na Želmíry včely začnú rojiť, dobrá ovca sa môže dojiť.
25. máj U rban krásny, vyjasnený, hojným vínom nás odmení. Po jasnom Urbane, keď je dážď na Víta (15.6.), hojnou žatvou tento rok ku nám zavíta. Urban z pece zlezie. Na Urbanov deň utekaj siať ľan. Keď sa Urban smeje, hrozno plače (šťavnaté hrozno). Po svätom Urbanu mráz neškodí sadu.
26. máj N a sv. Filipa tráva už rozkvitá. Máj K eď sú začiatkom mája noci mesačné, studené, rosnaté, taký by mal byť celý máj. A k v prvý májový týždeň pršalo, dážď bol predzvesťou bohatej úrody. Dážď, dážď, májový dážď, budú mi od teba vlasy rásť.
Na mokré Turíce nasledujú pošmúrne Vianoce.
V máji chladno - bude vína na dno. Májové mrazy a zimy pochovajú sejby.
Suchý máj - skúpy rok.
Májové blato - pre hospodára zlato.
Májová kvapka za dukát stojí.
Májový dážď padá - zlato padá.
Máj teplo dáva a stromy kvetmi zdobí.
Ak sú v máji hríby červivé, bude suché leto.
Chladno a večerné hmly v máji, ovocie a sena dajú.
Chladný máj – pre ovocie raj.
Keď sa v máji blýska, to si sedliak výska!
Roj, ktorý sa v máji rojí, za plný voz sena stojí.
Ak je máj záhradníkom, nie je pre stodoly milovníkom.
zdroj: http://bit.ly/1E1imB6
